Kauza Váhostav? Ako ochrániť živnostníkov a malé firmy

Autor: Ján Keselý | 9.4.2015 o 20:41 | (upravené 10.4.2015 o 10:30) Karma článku: 9,47 | Prečítané:  2341x

Kauza Váhostav upozornila na problémy slovenského stavebníctva. Stavebný gigant v procese reštrukturalizácie, pochybnosti v osobách veriteľov, akcionárska štruktúra zasahujúca do schránkových firiem, existencia rodín živnostníkov a malých podnikateľov v ohrození. Vláda s postojom čisto politicky účelovým, bezzubé vyšetrovanie, peniaze na odchode do zahraničia. Dnešný stav v tejto kauze je už len chytanie zajaca za chvost.

Problém nastal skôr.

V slovenskom stavebnom odvetví vyrástla časť tiežpodnikateľov, najmä väčších developerov a stavebných firiem, ktorí uzatvárajú a manažujú zmluvné vzťahy svojich poddodávateľov tak, aby im úmyselne nevyplatili väčšiu časť peňazí. Vraj je to pravidlo, česť výnimkám! Viacerí menší podnikatelia v stavebnom biznise mi dnes opakovane potvrdili, že tento problém ich trápi pri väčších súkromných aj verejných investoroch a väčších generálnych dodávateľoch. Používajú sa kombinácie viacerých spôsobov. V reťazci subdodávateľov od generálneho dodávateľa nižšie sa objavujú nastrčené firmy – ohnivká v reťazi ovládané bielymi koňmi, ktoré v pravý čas vyhlásia úpadok a peňažný tok smerujúci k nižším dodávateľom sa preruší. 
Tiež sa na to používajú schránkové firmy, ktoré zasa veľkú časť prostriedkov prevedú na svoje účty v daňových rajoch. Tretím obľúbeným spôsobom je zneužitie reklamácie – zmluva s malou firmičkou sa nastaví extrémne tvrdo, plná sankcií a pokút, živnostníkovi sa nedá na výber. Buď podpíše alebo nedostane prácu. Následne sa pri preberaní práce „objaví“ chybička krásy a spustí sa reklamačné konanie a nastúpia sankcie. Ich účelom však nie je náprava vady diela, ale oddialenie platby, jej krátenie prípadne, vyrubenie obludných sankcií, prípadne úplné nezaplatenie. Veď nech sa živnostníček skúsi súdiť s megamolochom, ktorý na mnohoročné súdne spory má svojich advokátov.

Ozaj, viete o tom, že taký živnostník potrebuje výplatu každý mesiac? Že jeho rodina na tú výplatu čaká?

Predstavte si, že v branži sú známe firmy, ktoré idú stavebných súťaží s ponukou, ktorá je o 20% nižšia ako sú náklady. S úmyslom vyhrať za každú cenu a zisk si nahrabať na nevyplatených subdodávateľoch – malých firmách a živnostníkoch. Idú do súťaže od začiatku s týmto zámerom! Ak sa nebude dariť, tak len zhrabnú zálohy a stavbu opustia. Kto im čo môže?

Tieto nešváry sa sporadicky objavovali na Slovensku vždy, len v poslednej dobe sa stali krutým pravidlom. Kauza Váhostavu rozvírila spoločenskú debatu a dúfam, že prinesie aj čerstvý vietor.

V sekcii bezpečnosti a spravodlivosti SDKÚ-DS, ktorej som predsedom, sa touto témou intenzívne zaoberáme. 

Na problém sa pozeráme z krátkodobého aj z dlhodobého hľadiska. Krátkodobé hľadisko velí pomôcť  najslabším obetiam kauzy Váhostav – to je práca politikov. Z dlhodobého hľadiska prichádzame z ideou, legislatívnym námetom, či schémou ak chcete, ktorá si dáva za cieľ odstrániť motív „tiežpodnikateľa“ k takémuto správaniu tak, aby k takýmto kauzám vôbec nedochádzalo. A som toho názoru, že tieto problémy nesúvisia s tým, či investor (ten čo dáva peniaze) je z verejného alebo súkromného sektoru. Naopak, práve v súkromnom sektore je tento problém vážnejší, nakoľko tam dochádza k splynutiu investora a generálneho dodávateľa takou formou, že investor si najíma firmu, ktorá preňho robí výber dodávateľov a manažment stavby, pričom nastavuje zmluvné podmienky a dodávateľský reťazec tak, aby prišlo ku kráteniu u dodávateľov na chvoste reťazca. Obludné a nebezpečné je to, že sa to deje v prospech investora, čo v prípade investora z verejného sektora nepripadá do úvahy. Investor a manažérska firma spolupracujú. Nakoľko investor sám drží peniaze, neprichádza ani k tomu poslednému, čo by mohlo malým subjektom pomôcť - záujem samotného investora na zachovaní čistoty obchodných vzťahov pri stavbe diela (napríklad formou, že politici tlačia na verejné subjekty aby nevznikali škandály tohto druhu).

Naše legislatívne riešenie je inšpirované Rakúskom a Francúzskom, formou 4-krokovej schémy:

  1. Investor stavebného diela je povinný pred začatím stavby (pri väčších stavbách: pred začatím konkrétnej etapy, stavebnej časti, stavebného objektu) uložiť peňažné prostriedky u notára (alebo v banke na spôsob dokumentárneho akreditívu) v plnej výške (ceny stavby, resp. etapy, časti) pred súhlasom stavebného úradu so začatím stavby.
  2. Generálny dodávateľ si vytvorí dodávateľskú štruktúru uzatvorením zmlúv dodávateľského reťazca, pričom zákon určí, že tento reťazec nesmie mať viac ako tri stupne: generálny dodávateľ - dodávateľské firmy (zabezpečujúce práce a materiály) - živnostníci. To znamená že medzi generálnym dodávateľom a posledným v reťazci (napr. živnostník) nesmú byť nastrčené firmy, ktorých úpadok (napr. úmyselný) môže spôsobiť ohrozenie dodávateľov pod nimi.
  3. Zákon založí nový inštitút Štátneho stavebného dozoru, osoby nezávislej od investora a dodávateľského reťazca (v Rakúsku tzv. "Bauträger"), ktorého úlohou je preberať jednotlivé časti diela a uplatňovať reklamácie. Zákon určí všetkým dodávateľom povinnosť predkladať "Bauträgerovi" a notárovi (banke) zmluvy v dodávateľskom reťazci, vrátane dokladov o plnení. "Bauträger" písomným prevzatím celej stavby (etapy) alebo jej časti dá pokyny notárovi (banke), ktorý zo svojho účtu uspokojuje jednotlivé pohľadávky členov dodávateľského reťazca.  
  4. Pri uspokojovaní pohľadávok bude platiť pravidlo, že najprv sa uspokoja pohľadávky členov na nižšom stupni, t. j. podiel na cene diela sa platí najskôr živnostníkom, potom firmám a nakoniec generálnemu dodávateľovi. Teda pokiaľ by generálny dodávateľ uzatvoril zmluvu s investorom na nereálne nízku cenu, alebo z iných dôvodov by nebolo dosť prostriedkov na vyplatenie všetkých dodávateľov, znášal by generálny dodávateľ tento nedostatok v plnej miere sám, potom firmy na druhom stupni a nakoniec v najmenšej miere živnostníci.

Účelom tejto schémy je vytlačenie podvodných a mafiánskych praktík z odvetvia stavebníctva. V Rakúsku sa podobné pravidlá (krok 1.a 3.) vyvíjal dlhodobo niekde od 60. rokov a dnes funguje. A viete čo? Nemajú tam kauzy podobné Váhostavu. Nikomu ani nenapadne sa o to poskúšať. Biznis beží s istotou a funguje. 

Schéma, ktorú predkladáme je len v hrubých rysoch, ale dá sa o nej povedať, že je odpoveďou na tieto otázky:

  • všetci dodávatelia získajú istotu, že investor nemôže špekulovať s nevyplatením ceny diela (bod 1.),
  • živnostníci a malý podnikatelia na konci reťazca, ktorí svoju prácu kvalitne a včas odvedú, budú mať zaplatené zmluvne dohodnutú odmenu (bod 4.), 
  • bude značne problematické dávať do dodávateľského reťazca firmy za účelom úmyselného krachu (bod 2.),
  • bude značne problematické využívať v dodávateľskom reťazci schránkové firmy na prelievanie peňazí do daňových rajov (bod 2.),
  • generálni dodávatelia stratia motiváciu vstupovať so súťaží s podhodnotenou cenovou ponukou (celá schéma),
  • "Bauträger" čiastočne znemožní zneužívanie "účelových reklamácií" vyššími dodávateľmi voči nižším dodávateľom,
  • schéma týchto 4 krokov vyrovná diskriminačnú prevahu a sťaží zneužívanie postavenia veľkých - ekonomicky silných subjektov voči malým - existenčne závislým subjektom,
  • od princípov v tejto schéme sa dá očakávať vyčistenie stavebného odvetvia od nepoctivých praktík, následkom čoho sa odvetvie ozdraví, narastie produkcia a kvalita a zvýšia sa daňové príjmy štátu.

A nakoniec, idea je v súlade s princípmi ochrany trhu a hospodárskej súťaže, ku ktorým je Slovenská republika viazaná právom EÚ. 

Som si vedomý, že dobré nastavenie tejto schémy a súvisiaca legislatívna zmena k takémuto návrhu nie je hračka. Avšak, ak by bolo na mne, začal by som hneď.

Naša sekcia sa zaoberala aj prechodným – strednodobým riešením, teda riešením problému dovtedy, kým by nezačali pôsobiť legislatívne úpravy 4-krokovej schémy popísanej vyššie. Do tej doby je potrebné, pre prípady investorov z verejného sektora (štát), nastaviť fungovanie pre tieto prípady tak, že ak dôjde k nevyplateniu faktúr vystavených na základe potvrdených dodacích listov živnostníkov a malých podnikateľov na konci dodávateľského reťazca (napríklad 30 dní po splatnosti), investor zastupujúci štát tieto pohľadávky odkúpi formou zaplatenia faktúr a uplatní si ich voči záväzkom, ktoré má generálneho dodávateľa z titulu zmluvy o dielo. Tým spôsobom sa v prechodnom období dá čiastočne zabezpečiť presun zodpovednosti za platby nižších dodávateľov na generálneho dodávateľa.

V každom prípade, ponúkame riešenie a vyriešenie sa pýta. Za problémom, o ktorom hovoríme, sú desaťtisíce pracujúcich ľudí a ich rodín.

Diskusiu o našich návrhoch môžete s nami viesť aj na našej stránke na Facebooku.

Podporte článok na vybrali.sme.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?